Na vysokú školu išiel väčšinou len gymnazista a ostatní si dokázali nájsť zamestnanie zodpovedajúce svojmu zameraniu. Teraz je situácia taká, že pokračovať v štúdiu chce takmer každý. A nanešťastie vďaka chorému zákonu "koľko hláv, toľko peňazí", každý študovať skutočne môže. Kedysi už ten, čo mal maturitu, bol šikovný a mal perspektívu. Dnes je však maturita nič a už ani titulom nikoho neohúrite.
Môj osobný názor je, že z každej školy sa dá vyťažiť vzdelanie, respektíve meno, ktoré bude budúci zamestnávateľ považovať za dobré a skutočne zvážiteľné za to, že vám ponúkne prácu. Našim vlastným pričinením. Nie je predsa budúce povolanie o tom, čo skutočne dokážete vy sami? Odhliadnúc od toho, kde ste študovali?
Množstvo ľudí, ktorí sú v súčasnosti na vrcholných pozíciách vysokú školu nemajú. Všetko, čo vedia, ich naučil život a boli natoľko šikovní, že sa uchytili. Školstvo na Slovensku je tak pomýlené, že vyššiu kvalifikáciu dosiahnete práve praxou, ako vysokou školu. Ale otázka je, čo nie je pomýlené? Takí sme vytunelovaní a ovplyvnení mocnými, že už máme zatemnenú aj našu vlastnú myseľ a do úzadia sme poslali aj naše vlastné myšlienky a názory a splynuli s davom. Samozrejme, česť výnimkám.
Možno som optimista a snažím sa vidieť vo všetkom to dobré. Možno vidím to dobré aj tam, kde nie je. Ale chcem sa vo svojom živote usmievať. Netúžim patriť medzi večne zatrpknutých ľudí, ktorí stále frfľú, čo je kde zle. Skúste si položiť otázku, čo som ja spravil pre svoj život, aby bol lepší?
Nikto nie je dokonalý. Ja, vy, štát, zákony, vaša práca, možno ani vzťahy v rodinách. Ale celé je to o prístupe. Ako to budete brať, také to aj bude. Nechcem písať motivačný blog, ani alibistický či nebodaj propagandistický (voči hocijakej teórii). Chcem len povedať toľko, aký život si vytvoríte vy sami, taký budete mať. Len vaša vôľa zmeniť veci je vyššia a mocnejšia ako všetko ostatné...
